Chinbo x NOAAM

Atravè léta-la, d’Envil a Zopélousas é plis, désendan-yé a vyé paren kréyoloparl chin in léspwa kommin — pou rékonnèkté avèk yê listwa é léritaj. Chinbo, Inc. çé en misyon pou édé moun Lalwizyàn réklamé pisans-la langaj trouvé byin fon dan listwa yê famiy pi komminoté-yé.

Ça fé dé zan astè ké no té travayé èk le New Orleans African American Museum (NOAAM) travè The Heritage Lab, in léspas shanjab fé pou kréyé kréyativité, konfyans kilchirèl, pi konnèksyon-yé lakomminoté. Ensemm, no té montré komen langaj pé dèt in zouti pou prézèrvasyon pi in sours lawjwa toulédé. Avèk The Hertiage Lab, no té hosté laktivasyon kilchirèl-yé intèraktif, dékouvrí prinmyé pòrtré en kouri-vini (Tambou), é kréyé lopòtinnité pou moun dê tou laj pou tendé, parlé, é viv langaj-la dan novou manyèr-yé. Lékspéryens-layé prœv ké kouri-vini çé pa jis in zafè di pasé — çé in tradisyon vivan paré pou kondwi nô lavnir.

Pou vini, Chinbo é NOAAM va élarjé travay-çila par ap oufri lê tour listòrik a NOAAM dan kouri-vini, ap prézenté plis lékspéryèns kilchrèl immèrsif, é par ap fasilité konvèsasyon-yé lédjikasyonèl ki konnèk langaj a latèr, mèmwar, é lidentité. Shak pâ çé kréyé pou fé langaj-la pli aksèsib é pou asiré ké shak partisipan — swa zétidjan di léritaj swa moun ki chomb lakiltir — gin in shantyé a tradisyon vivan-çila.

Jwènn nouzòt enho 18 Dòktòb a SATURDAYS @ NOAAM pou in laktivasyon plin listwa é langaj. Lévènnmen limmèrsif-çilva mènnin ensemm lakominnoté é famiy-yé pou lésképriyens lavi en kouri-vini é dékouvri kommen langaj pé rékonnèkté nou a latèr, ènn-a-lòt, é nô lavni pattajé. Pendan ladirasyon prézentasyon-la, moun va partisipé dan in zatélyé tou limmèsif é aprenn manyé pratikal pou komensé ou fé pli projon yê vwayaj langaj.

É mank-pa nô Féstival Gou é Gèt de shak lanné, ki sa 25-26 Dòktòb. Çélébrasyon a dé-jou-çila oufri in lékspéryens intim de lakilchir Kréyòl Lalwizyàn — no va gin nô Latab Kréyol, prézantasyon dê liv, léksplorasyon jénéalojikal, pi dê spéktak. Gou é Gèt çé ou tradisyon jwènn avèk kréyativité, ap lésé vou, pa jis wa léritaj Kréyol, mé pou gou, gèt, é viv li.

Swa vou parl ça tou nèt, in débitan kuriye, in sipòrtè nô léspas de laktivasyon a Heritage Lab, ou simplémen kèkènn ki krwa dan pisans a langaj, to gin in plas èk nouzòt a NOAAM dan Lòktòb. Nô lékip sa ap spéré pou bati lakomminoté èk vou.